सापेक्षतेच्या सिद्धान्तात चौबल हे अभिजात बलाचे चौमितीतील रूप असून कणाच्या स्वतःच्या कालसापेक्ष चौसंवेगाचा बदलाचा दर अशी त्याची व्याखा केली जाते:
F
=
d
P
d
τ
{\displaystyle \mathbf {F} ={d\mathbf {P} \over d\tau }}
.
अचल वस्तुमानाच्या m > ० कणाकरता,
P
=
m
U
{\displaystyle \mathbf {P} =m\mathbf {U} \,}
(येथे
U
{\displaystyle \mathbf {U} \,}
हा चौवेग) आपण न्यूटनचा दुसऱ्या नियमाप्रमाणेच चौबलाचा चौत्वरणाची संबंध लावू शकतो.
F
=
m
A
=
(
γ
f
⋅
u
c
,
γ
f
)
{\displaystyle \mathbf {F} =m\mathbf {A} =\left(\gamma {\mathbf {f} \cdot \mathbf {u} \over c},\gamma {\mathbf {f} }\right)}
.
येथे:
f
=
d
d
t
(
γ
m
u
)
=
d
p
d
t
{\displaystyle {\mathbf {f} }={d \over dt}\left(\gamma m{\mathbf {u} }\right)={d\mathbf {p} \over dt}}
आणि
f
⋅
u
=
d
d
t
(
γ
m
c
2
)
=
d
E
d
t
{\displaystyle {\mathbf {f} \cdot \mathbf {u} }={d \over dt}\left(\gamma mc^{2}\right)={dE \over dt}}
.
येथे
u
{\displaystyle \mathbf {u} }
,
p
{\displaystyle \mathbf {p} }
आणि
f
{\displaystyle \mathbf {f} }
हे अनुक्रमे वेग, संवेग आणि बल त्रिदिश होय.
चौबल
चला या जगात एक खोल डुबकी मारूया.